Enskri

Brèf politik / nòt konsiltatif

Ko-pwodui konesans pratik sou oseyan an pou solisyon transfòmatè ak koperasyon mondyal.

Dokiman politik sa a prezante mesaj kle ak rekòmandasyon politik pou pwoteje oseyan an kòm yon fondasyon pou sante ak byennèt moun, devlopman dirab ak koperasyon mondyal. Li mete aksan sou bezwen ijan pou konesans syantifik entegre ak transdisiplinè pou enfòme pran desizyon sou konsèvasyon oseyan, jesyon dirab ak gouvènans ekitab.

Prepare pa Konsèy Entènasyonal Syans lan (ISC) ak li yo gwoup ekspè oseyan pou Konferans Oseyanik Nasyonzini an 2025 la (UNOC-3), ko-prezide pa Lafrans ak Kosta Rika e k ap dewoule soti 9 pou rive 13 jen nan Nis, an Frans, dokiman sa a prezante konsiderasyon kle pou kominote syantifik la ak moun ki fè politik yo pou asire ke syans oseyanik entegre a soutni efò mondyal yo anvè dirabilite ak rezilyans.

Dokiman an mete aksan sou potansyèl transfòmasyon oseyan an pou jenere ko-benefis atravè plizyè defi mondyal ki konekte youn ak lòt, tankou klima, byodiversite, ekite ak lapè. Prezante etid ka reyèl, dokiman an demontre kijan apwòch kolaboratif ki baze sou syans ap kondwi kolaborasyon kwa-sektoryèl, solisyon holistic ak diplomasi syans oseyanik.


Ko-pwodui konesans pratik sou oseyan an pou solisyon transfòmatè ak koperasyon mondyal.

Konsèy Entènasyonal pou Syans (2025). Kopwodui konesans pratik sou oseyan an pou solisyon transfòmatè ak kowoperasyon mondyal. Pari.

download

Mesaj kle yo

  1. Oseyan an ap fè fas ak menas k ap ogmante ki soti nan yon pakèt faktè estrès k ap rive ansanm epi k ap entèraji youn ak lòt, sa ki pouse l nan direksyon pwen baskil kritik.Atravè degradasyon ekosistèm maren yo, menas sa yo ka deklanche chanjman irevokabl ki febli estabilite Latè, ak enpak kaskad sou klima mondyal la, sekirite alimantè, ekite sosyal ak byennèt moun. Ofiramezi presyon sa yo ap ogmante, yo mande aksyon ijan pou anpeche plis degradasyon oseyan an ak wòl kritik li nan mentni estabilite planèt la.
  2. Pwoteje rezilyans oseyan an ofri yon opòtinite inik pou jenere ko-benefis ki adrese plizyè defi mondyal., tankou chanjman klimatik, pèt byodiversite, polisyon ak povrete. Ranfòse sante oseyan yo enpòtan anpil pou fè pwogrè nan devlopman dirab, amelyore ekite sosyal ak amelyore byennèt kominote atravè lemond.
  3. Gouvènans efikas ak jesyon dirab mande apwòch entegre, ki baze sou syans, ki konekte disiplin yo, sektè yo ak aktè yo.Nan apwòch sa yo, rechèch transdisiplinè ak patisipatif ki tire pati nan divès sistèm konesans – tankou konesans lokal ak endijèn – esansyèl pou ankouraje kolaborasyon ak inovasyon, epi pou bay yon sante oseyan pozitif ak sinèjik ki sipòte bezwen sosyete a.
  4. Pwoteje oseyan an se yon enperatif estratejik pou ankouraje lapè ak koperasyon mondyal.Syans ka bay yon platfòm pou bati konfyans ak diplomasi, epi pou adrese inegalite nan aksè a konesans, kapasite ak pran desizyon. Syans kolaboratif an patikilye ka ankouraje konpreyansyon mityèl, diminye tansyon, epi sipòte patisipasyon jis ak ekitab pou yon gouvènans oseyan enklizif.
  5. Pou asire wòl oseyan an kòm yon fondasyon pou byennèt imen ak estabilite planèt la, sa mande aksyon ijan ak kowòdone.Pou asire aksyon sa a efikas, envestisman estratejik nan kapasite syantifik, transfè teknoloji, ak pataj done ak konesans enpòtan anpil – sitou nan kontèks yon peyizaj jeopolitik fragmenté ak mank lidèchip ak finansman.